POD ROHÁČOM ŽIJEM

V jednoducho zariadenej horárni nebolo čo zavesiť na stenu. A tak sa hájnikova mladá žena Anna Vojtaššáková, rozhodla namaľovať obrázok. Za motívom nemusela ísť ďaleko, namaľovala pohľad z okna. Panoráma a doliny Roháčov jej potom učarovali na dlhé roky, aj neskôr, keď sa z vtedy ešte tichej Zverovky, podroháčskej časti Zuberca, odsťahovala rodina do Habovky.

Dedinské prostredie ovplyvnilo jej tvorbu, v krajinkách na obrazoch sa najprv okrajovo, neskôr viac a viac objavuje človek.. Ide nenápadne nočnou krajinou, sedí na priedomí, robí na poli. Neskôr krajinársku tvorbu obohatila insitná maliarka biblickými motívmi a kvetmi.

 

 

Je dobré, že aj dnes, v dobe digitálnej fotografie dokážu ešte ľudia zachytiť to čo vnímajú štetcom. Namiesto jednoduchého cvaknutia spúšťou, berú paletu a miešajú farby. Je dobré, že dávajú tomu, čo vidia, či cítia vlastné stvárnenie. Originálne, jedinečné. A je úplne jedno, či umenie robia profesionáli, či iní ako koníčka.

Pokiaľ videnie ľudí nezdegeneruje digitalizácia a pokiaľ nebudú obraz a maliara a jeho techniku hodnotiť len počtom pixelov, ale aj citom či predstavivosťou, klasické výtvarné umenie, ktoré spríjemňuje život celé stáročia, ba tisícročia, bude žiť ďalej.